Dnes na štvrtý deň máme doraziť k cieľu našej Cyklotour  2012 Bieszczady-Solina. Ja s Vasiľom ideme ráno nakúpiť niečo na raňajky. Edo opravil defekt na zadnom kolese a tiež došiel za nami do obchodu. Prenášame stôl s lavicami pred dom na anglický trávnik, ale hlavne na slnko a chystáme si raňajky. Ďoďo s Radom sa k nám pridávajú tiež. Nádherná idylka : slnko, ticho, rozvoniava pečivo, káva. Po zbalení sa vyplatení nocľahu a rozlúčení sa s domácimi ideme opäť skratkou popri pobreži zo Zawózu /čiastočne po modrej turistickej značke/, aby sme sa vyhli hlavnému stúpaniu. To nás ale neminie, keďže sa chceme dostať na hlavnú cestu. Premávka na úzkej hlavnej ceste v oblasti Bukowca a ďalej po západnej strane jazera je hrozná. Musíme byť opatrní a dávať veľký pozor na každom metri. Stúpanie do Polanczyka je neúprosné, ale zjazd je dobrý. Cez Polanczyk pokračujeme ďalej. Rado svojimi hlodmi a hláškami sprijemňuje cestu. Nedá sa nespomunúť hlášku, keď sme míňali vyobliekaného ujka na autobusovej zastávke : "ujko ako vystrihnutý z Burdy". Edovi to došlo až po niekoľkých desiatkach metrov, spustil taký rehot, že nás pobavil viac ako Rado so svojou hláškou. Pri zjazde do Miczkowa odbočujeme vpravo k Soline. Míňame sa s pojazdným výletným vláčikom, premávajúcim z hrádze do kúpeľov Polanczyk a späť. Asi 1,5 km pred hrádzou je vpravo parkovisko, kde sa čakáme, trochu oddychneme, dáme spoločné foto pri tabuľke Solina a ideme v skupinke na hrádzu. Prichádzame k stánkom so suvenírmi. Tie lemujú chodník po oboch stranách až k hrádzi. Tu už ideme popri bicykloch, lebo turistov a návštevníkov je tu veľa. Asi aj preto, že je víkend. Z hrádze je priam kolonáda, všade veľa ľudí, každý sa fotí, my samozrejme tiež. Kocháme sa pohľadmi na jazero a pod hrádzu z jej druhej strany, Vasiľ ako správny profesionál, obdivuje nerezové zábradlie po oboch stranách bočných múrikov hrádze-to musela byť ale zákazka. Keďže je teplo, hľadáme dobré posedenie pri pivku. Darí sa nám nájsť bufetík s pizzou a pivkom za 6 zl., síce za 0,4 l, ale sú tu aj drahšie. Preto si tu posedíme, vipijeme pivko, zjeme 2 pizze. Odchádzame ďalšou uličkou so suvenírmi /je ich tu veľa, poliaci sú predsa obchodníci/, späť cez hrádzu sa vraciame do Polanczyka, kde sa ideme kúpať. Cesta nás zavedie až skoro celkom na pláž. Zatiaľ čo Ďoďo sedí na lavičke a dáva pozor na veci, my ostatní sa kúpeme v jazere. Voda je príjemná, je to super. Kúpanie nám padlo vhod, aj keď na zakázanom mieste, na čo nás potom upozornil Ďoďo. Kúpanie trvalo asi 15-20 min., po oblečení si dáme ešte pivko-nealkoholické a vydávame sa opäť na tiahle asi 3-4 km stúpanie. Vo Wolkowyji odbočujeme vpravo a vedľajšou asfaltkou ideme cez Górzanku do Baligrodu, kde chcele prespať. Neprekvapili nás ani miesta, kde sa práve robia mosty. Jeden sme obyšli cez brod po paneloch, druhé však bolo horšie. Bolo potrebné prejsť zablatenou skratkou cez potok po vyjazdených koľajach od tereňákov a náklaďakov. Veď nás len tak hocičo nevyvedie z našej cyklopohody.  Stúpanie do posledného sedla, ktoré nás dnes čaká, je neúprosné a náročne. Hore si dáme zaslúžený oddych pár minút, Edo rozdal cukríky na prilepšenie. Dorazil už aj Ďoďo. Za ním sa vyrútili akési terénne džípy, zablatené až po strechu. Zjazd dole je super, lebo cesta má dobrý povrch. Prichádzame do Baligrodu a hneď hľadáme ubytko. Je to dosť márne hoci možností je veľa. Všade zatiaľ obsadené, lebo je posledný prázdninový víkend a ešte k tomu teplý. Nakoniec asi okolo šiestej sa nám darí nájsť v strede dediny pri hlavnej ceste penzion s krčmou, kde aj varia. Noclegi u Mariusza nám prišli vhod. Dohodneme cenu 35 zl. za osobu aj s pivom. Díky Ďoďu. Po vybalení sa a večernej hygiene ideme na večeru a na pivko. Prostredie je výborné, obsluha /asi isto Mariusz/ tiež dobrá, porozprávali sme sa, ešte sme stihli aj vedľa v obchode nakúpiť na raňajky. Vrelo doporučujeme, lebo ubytovanie fakt pekné, čisté a za dobrú cenu. Dnes sme prešli 55 km a nastúpali sme 1010 výškových metrov. Riadne makačka.