Po dvoch pôstnych cyklistických víkendoch sa počasie razantne zlepšilo. Na zraz o 9:45 sa dostavili len štyria a to Ivo, Laďo, Edo a Peťo. Peťo si už nakúpil zásoby z Tesca, ostatní ich  mali z domu. Ďalší baltursáci dospávali akciu zo soboty z Danovej, kde oslavovali s nášim kamarátom Peťom jeho jubileum. Cestou do Paloty, lebo ideme podľa plánu poľsko-slovenským pohraničím, sa zastavujeme u Saša. Zjavne mu odpočinok prospeje, preto ho ani veľmi nelákame, skôr len tak z povinnosti. Zaslúžený oddych si doprajeme hore na hraničnom prechode. Tu stretávame skupinku asi 10-tich poľských cyklistov. Marek – jeden z nich nám vysvetľuje, že idú po hranici na Kalinov, aby obzreli trasu pre MTB cyklomaratón, ktorý sa v bude Komanczi organizovať. Ešte si preberieme spoločne prihraničné poľské oblasti a odchádzame preč, keďže nás čaká ešte asi 70km. Za krátko stojíme pri prameni a dopĺňame vodu. Oskar páli nemilosrdne. Laďo si preto ešte natiera plecia Edovým krémom na opaľovanie, zatiaľ Peťo s Ivom odchádzajú preč. Skratkou cez Radoszyce doháňame dvojicu pri stúpaní k vile Wojtasiovka. Stúpanie je po novom asfalte, obdivujeme jeho kvalitu a hlavne hrúbku, ktoré je 15-20 cm. Rovnako je pekne upravená jedna krajnica, keďže na ceste sa ešte pracuje. U nás také niečo nieje vidieť. Vľavo míňame salaš, kde predávajú ovčí syr a tiež vypracované ovčie kože, ako predložky do obývačka. Pri klesaní pred Lupkowom míňame vpravo kempovacie miesto s murovanou a drevenými chatkami, ako aj miestom na stanovanie či pre obytný príves. Pred 10-15. rokmi tu bolo len vykosené miesto pre stanovanie a-la natura, bez elektriny a hygienických zariadení. No „kdo umí, ten umí“. Za Smolníkom prechádzame dva mosty. Pod jedným z nich je krásne a zaujímavé bridlicové riečište. V pozadí proti prúdu je vidieť klenbový most biesczadskej úzkokoľajky. Druhý taký klenbový most je blízko druhého mosta na hlavnej ceste. Prichádzame do Wole Michovej, vľavo pri ceste sa nachádzajú drevené sochy, krásny je hlavne anjel. Vedľa neho je pekný nový drevený kostolík. Obdivujeme precízne a detailné spracovanie zrubovej stavby. Keďže je otvorený, obzeráme si aj interiér z „koruša“. Ešte pár záberov exteriéru a pokračujeme ďalej. V Manilove prichádzame k odbočke vpravo na Balnicu www.komancza.pl/lato/mainm.php. Hneď v úvode doliny je pamätná tabuľa kurierom, prevádzačom, miestnym obyvateľom a poľkým patriotom z obdobia druhej svetovej vojny. Dedina Balnica v roku 1921 mala 75 a 470 obyvateľov. V roku 1945  však bola obec celkom vysídlena a Lemkovia boli deportovaní do pohraničných oblasti na západ k Nemecku. Asi pol kilometra od odbočky sa vpravo dole nachádza chodník ku kaplnke. Ivo ostáva pri bicykloch, my ostatní schádzame dole k potoku, preskakujeme koryto a dostávame sa ku kaplnke, ktorá tu je od polovice predminulého storočia. Pod kaplnkou sa nachádza aj prameň. Nedá nám, aby sme ho neochutnali a neosviežili sa. Po lesnej asfaltke stúpame dolinou vyššie a vyššie. Míňame aj kríž – pozostatok po vysídlenej dedine. Niekde tu sa nachádzajú aj pozostatky základov cerkvi a cintorína, ale hľadať ich by bolo ďalším zdržaním. Možno niekedy na budúce. Lesná asfaltka končí pri sklade dreva s lesnou technikou, ďalej ideme po lesnej spevnenej ceste, vedúcej už popri úzkokoľajke, vedúcej na Balnicu k turistickému prechodu. Cestou po lese už počujeme húkanie bieszczadského vláčika, ponáhľame sa, aby sme ho videli a nafotili. Prichádzame práve v čase, kedy sa asi 200-250 ľudí vyrojilo do okolia, aby si „uľavili“ v okolitom lese. Určite niekto z nich aj na slovenskej strane hranice. Na Balnicu vláčik vychádza z Majdanu. www.balnica.pl/ Tu sa nachádza bufet-potraviny, kde zamierila časť návštevníkov. Na schodoch si vylíhuje domáci strážca /hasky/ a vôbec nevenuje pozornosť prekračujúcim turistom. Nasáva nedeľnú /jemu už asi dobre známu/ atmosféru a slnečné teplo. My si ešte po krátkom oddychu urobíme foto pri vláčiku a vydávame sa turistickým chodníkom dole do rezervácie Udava. Na hranicu práve vytlačil svoje bicykle jeden pár, išli z Humenného. Hlavne dievčine stúpanie na hranicu dalo riadne zabrať. Nám však dáva zabrať klesanie dole, keďže chodník je na viacerých miestach rozmočený po minulo týždňových dažďoch. Laďo s Peťom sa skoro stále vezú, Ivo občas zosadne, Edo zas občas nesadne. Jazda dole je plná adrenalínu. Chodník má niekoľko informačných tabúľ, kde sa návštevník dozvie zaujímavé informácie ako z histórie, tak zo súčastnosti. Ináč časť úzkokoľajky v priestore Balnice patril niekedy Československu /viac na tabuli/. Prechádzame miesta s lavičkami a premostením ale aj drevené chodníky v lokalitách s bahenným podkladom. Nakoniec šťastne prichádzame k bráne do tejto rezervácie., ktorá tvorí najzápadnejšiu časť národného parku Poloniny. Ešte pár fotiek tu a už ideme lesnou asfaltkou cez závoru do Osadného. Tu prichádzame okolo 14-tej hodiny, pri krčme Edo opravuje defekt, dávame si pivko a nedeľňajší neskorý obed. Krčmar pozdravuje ostatných členov Baltursu, bol natešený, že sme mu urobili dobrú reklamu v článku v Podvihorlatských novinách pred asi dvoma rokmi. Ideme navštíviť aj kryptu v pravoslávnej cerkvi. Cestou dole stretávame popa Soroku, známeho to protagonistu filmu Osadné. V Hostoviciach ideme už po novom asfalte, nie veľa, ale poteší, lebo cez obec to už bolo strašné. V Nižnej Jablonke stretávame dvoch cyklistov zo Sniny, ktorí sa radia, lebo chcú ísť cez Vyšnú Jablonku do Osadného. Nechávam im kontakt na našu webovú stránku. Peťo sa s nami lúči, chce si ešte zamakať s nimi, tak sa lúčim a pokračujeme ďalej domov. Ivo si urobil riadny náskok. Svetlický kopec už má tiež nový asfalt. Ten tu bol potrebný ako soľ. Jazda teraz po novej ceste je zážitok. Rovnako je opravená cesta na Výravu, ešte sa tu opravuje jeden krátky úsek hneď za križovatkou. Po jeho úprave naberie Laborecký veľký okruh na atrektivite. Posledný odpočinok je na vrchu za Výravou. Odtiaľ už rovno do ML do záhrady pri Andy-čku. Pri pivku zhodnocujeme dnešný cyklotrek. Bol náročný keďže bolo dosť teplo, ale zároveň krásny, lebo sme prešli zaujímavé lokality, hlavne na poľskej strane. Tak teda poďme si oddýchnuť po členitej 80 km-ej cyklotúre.