Autobus odchádzal z Čertižného v sobotu 2.2.13 o 7:30 a okolo 7:45-7:50 zbieral lyžiarov poi Medzilaborciach. Podľa prezenčky, ktorú viedol p. Karoľ, nás bolo 62, ďalší prišli priamo na Duklu. Pri pamätníku boli fukoty, že až. Organizátori položili kyticu kvetov k soche osloboditeľa, urobili sme pár spoločných záberov a vydali sme sa k hranici. Počasie na začiatku bolo akosi pochmúrne /vietor, čiastočne sneženie a hmla/. Keď sme však zašli do lesa, už to bolo OK. Sneh bol s teplotou okolo nuly, troška mokrý, ale stopa bola výborna. Problémy asi mali lyžiari na konci, keďže stopa bola už vyšmykaná a tvrdá /udupaná/. Napriek tomu sa išlo dobre, užívali sme si to a tešili sme sa z okolitej, úžasnej prírody. Chýbali len výhľady do okolia. Podozrivo málo bolo zastávok po trati. Dlhšie sme si však posedeli, resp. postáli pri ohni. Ten bol ako vždy pod stúpaním do sedla Javoriny. Tu sme sa s Viťom rozhodli, že ďalej ideme cez Poľske územie k rampe na hraničnom prechode v Čertižňanskom sedle. Pri ohni sme ako-tak vyčerpali zásoby /tekuté aj tuhé/, doplnili sme čokoládu, urobili pár fotiek a vybrali sme sa skratkou. Akonáhle sme sa dostali z lesa a vydali sa k hranici, vietor nám bol hlavným protivníkom. Lenže hneď po prekročení hranice vietor utíchol a dojazd do Čertižného už bol malinou. Cestou po dedine sme ešte navštívili Viťovu "babušku". Občerstvenie nás už čakalo v kultúrnom dome a to guľaš s čajom a pohárikom. Jední naši kolegovia nás už čakali, ďalší prichádzali postupne. Organizátori na čele so starostom p. Kulikom A. účastníkom pochodu rozdávali pera s kalendárikmi pri príležitosti 20. ročníka pochodu. Nemôžme zabudnúť ani na kuchárky, ktoré navarili vynikajúci guláš. Bola to vydarená akcia, počasie bolo OK, trať zjazdná v pohode, chýbalo len slniečko.  Takže zasa o rok na 21. ročníku. Nezabudnite a rezervujte si  prvú februárovu sobotu 2014.