Zišli sme sa okolo pol jednej na železničnom prechode vo Vydrani. Postupne prichádzali ďalší účastníci, Ľubo sa k nám pridal po trati tesne za dedinou. Trochu sa naháňal, aby nás dobehol, ale vytvoril si tak náskok asi 1 km. Takže išli sme jedenásti, po trati sa k nám pridala ešte Danka, ktorá už išla späť z Paloty. Cestou naspäť nám išiel oproti aj Viťo, došiel do Paloty a ešte nás aj dobehol. Je dobre trénovaný.  Trať bola celkom v pohode, sneh bol trocha mokrý, lebo bolo niekoľko stupňov nad nulou. Stanku H. -"Janette H. "  niekoľko krát prehovárame, aby s nami pokračovala až do Paloty, lebo sa chcela vrátiť späť. Vtedy zvoľňujeme tempo aby sa išlo aj nám ľahšie. Cestou hore stretávame ešte Vasiľa, Jozefa a Ľoňu.  Z toho je vidieť, že stopa popri štreke do Paloty je využívaná permanentne. Sašo, ktorý to všetko zorganizoval, sa vracal z cesty  po asi dvoch - troch kilometroch, aby v záhrade pri trati pripravil oheň a prostredie na opekanie. Po príchode k bývalej železničnej zastávke v Palote sme sa rozložili, zajedli, občerstili a vyfotili. Inač "občerstvovacie" stanice do Paloty boli minimálne dve, preto nám cesta rýchlo ubehla. Po asi polhodinovom odpočinku sa vyberáme na cestu naspäť do Vydrani. Dole sa ide o niečo ľahšie, ale aj tak si dávame správne do tela. Po príchode k Sašovej záhrade, sa odkladajú bežky a ide sa k ohňu, aby sme sa zahriali, niečo opiekli, ale aj vypili a zhodnotili dnešný pochod. Prešli sme cca 12 km, bola to pekná prechádzka, každý bol spokojný, že niečo urobil nielen pre svoje tela, ale aj ducha. Posedenie pri ohni bolo výborné. Díki Sašo, že si to pripravil a zorganizoval. Radi sa zúčastnime aj na budúce.